Bakteriálna spála hrušky

Charakteristika choroby

Listy počas niekoľkých hodín hnednú až černejú a zvinujú sa. Napadnuté kvety a listy ostávajú visieť na strome. Letorasty vodnatejú, neskôr menia farbu na hnedú až čiernu, usychajú, scvrkávajú sa. Vrcholy letorastov vädnú a hákovito sa ohýbajú. Infikované plôdiky sú vodnaté, svetlohnedé až čierne. Na koniec usychajú a scvrkávajú sa. Ostávajú visieť na strome. Ku infekcii sú náchylné mladé, nezrelé plody. Pri niektorých odrodách jabloní sa infekcia prejaví až v neskoršej fáze vývoja plodov. Ložiská spály na kmeni (rozlične veľké plochy chorého korkového pletiva) môžu dosiahnuť veľkosť niekoľkých decimetrov. Ak tieto lézie obkolesia celý konár, alebo kmeň, nasleduje odumretie celého konára, alebo stromu. Ak sú príčinou rozsiahleho odumierania v korune stromov nekrózy obopínajúce konáre, bývajú zoschnuté listy zvyčajne svetlejšie a opadávajú, v porovnaní z listami ktoré sú priamo infikované spálou. Lézie ktoré sú aktívne majú vodnatý vzhľad, povrch je lesklý, hladký, na povrchu sa môže objavovať sliz. Okraje nie sú ostro ohraničené, niekedy sú vyvýšené. Neskôr, keď sa množenie a šírenie baktérie zastaví, napadnuté korkové pletivo sa scvrkáva, je vpadnuté, na rozhraní so zdravým pletivom vznikajú praskliny. V prípade hrušky, duly a hlohu (do určitej miery) je typické, že napadnuté konáriky sú červenohnedé, zatiaľ čo pri skalníku a ostatných hostiteľských druhoch sú skôr svetlohnedé.